Ako Milota ochriachala otca
Epizóda I.
Ako Milota ochriachala otca
Tento príbeh obsahuje vulgarizmy, opĺzlé slová a popisuje explicitné situácie zo života Miloty. Z dôvodu ochrany mravného, morálneho a psychického vývinu mladého človeka, by nemali nasledujúce články čítať osoby mladšie ako... ako... ako napríklad 16 rokov!
Nemam chut ani cas vela pisat. Kamoska Mira mi povedela ze by som si mala svoje nalady niekde ventilovat, hlavne inak, ako som to zvykla doteraz. Tak teda dobre, ale robim to len preto, ze jej verim. Sice je to v istych ohladoch pica ale dajme tomu, da sa. Ale nie o nej som chcela. No, robim to len opreto, ze uz mala par krat pravdu, pomohla mi. Mala by som ale zacat od podlahy (tam sa mimochodom momentalne nachadzam). Volam sa Milota. Toto uplne jebute meno mi aspon zarucuje, ze sa nezaradim medzi tony pridrbanych Zuziek, Janiek, Haniek a Daniek. Byvam v posranom malom meste kde sa ked clovek dojebe alebo dobre nahuli, na druhy den o tom vie uz cela pospolitost. Moja, prepacte za vyraz, rodina sa sklada z jebnuteho otca, ktoreho trochu chapem, do sialenstva ho okrem toho, ze splaca mesacne tonu uctov a vedie skrachovany obchod privadza aj matka. Kurvi sa, jednoducho povedane. (som asi po mame...). Vztah tychto dvoch ludi uz davno nefunguje. Navzajom si akurat tak na seba obcas dobre popicuju, a inak sa obchadzaju, pokial je to mozne. Potom mam brata. Nie je to kokot, to nie, ale.... ako to povedat... je to buzerant. To ale nie je nic negativne. Len to taji ako jebnuty, aj ked obaja vieme, ze vieme. Spravil vsak jednu vec, ktoru mu nikdy neprepacim, o tom vsak neskor. Bude mat sedemnast. Matka s otcom registruju, ze v byte chovaju nejakeho syna, aby si vsimli, ze je teply, tak na to by bolo treba obcas sa poprehrabavat v jeho suboroch...
Robim so sebou strasne veci. Je mi zo seba hnusne. Nie vsetko ale chcem vyklopit na zaciatok. Nie som sice nic co by sa dalo charakterizovat ako Anicka Hlasimsa z prvej lavice, ludia ma ponzaju ako trochu divnu, ale celkom priemernu picu s kratkou suknou co sa premelie okolo ich oci raz za cas. Akurat na slovencine sa mi dari, bude to nase tajomstvo . . . stretla som ho cez prazdniny, ked este neucil, bolo to rychle, v pivnici jeho domu kde byva s matkou, a v septembri – hop a uci nas slovencinu. Nastastie staci mu ukazat zadok a pätku nedostanem. Neviem, ale ako to bezi s ostatnymi babami, totiz, podozrivo nadrziava viacerym babam v triede... Co uz, ma 23, je inteligentny, vie vela o Sturovi, chodi cvicit a ma ho 20 centimetrovy.
Stale sa mi zda, ze som prilis dobra. Cloveka nebavi v tomto skurvenom svete byt fajn. Naco sa niekomu vtierat? Naco sa snazit? Vsade aj tak ide len o prachy. Mne sa to paci. Paci sa mi byt zle dievcatko. Velmi zle dievcatko. Ktore obcas zoberie do ruky telefon, a cez par pismeniek pomocou teletextu skonci v aute s tucnuckym styridsiatnikom ktory moju odvahu a huzevantost nalezite oceni. Ja neviem, preco prehnane moralizovat, byt kurvou je zle? Preco? Byt ZLOU kurvou je zle. Svoj bocak si odrobim vzdy na jednotku. (prehltam!) Co je na tom zle, tak kurva nepredavam zmrzlinu v stanku na namesti, nenecham sa ocumovat v krcme zadarmo starymi kokotmi ktorym stara dala naposledy pred vojnou, roznasajuc chlast, ale skratka, robim co ma bavi. Sama si najdem svoju brigadu, nic sa mi z vyplaty nezdanzuje, nikto mi nevypicuje ze som neschopna, robim na vlastnu päst. Teda na vlastnu picu. Pomaly by som povedala, ze len ako kurva mam buducnost. Ale nie je to tak. Chcem byt aj dobre dievcatko, chcem mat doma muzika ktory bude na mna robit a obcas mu otrcim, a nejake to decko, ale sucasny stav mi vyhovuje. Vyhovuje mi ziskavat si prachy tym, co ma bavi, vyhovuje mi ziskavat si prachy lahko. Na ulici nestojim, tak hlboko som neklesla, ani toto, sa preboha nikto nesmie dozvediet, inak by som sa stala v skole velmi popularna, a po tom netuzim.
Zarabam si ale este aj inak. Zarabat je ale silne slovo. Otec ma v uplne zapadnutom kute mesta predajnu metroveho textilu. Ked tam niekto vstupi, vacsinou chce len vediet, ako sa kurva odtialto dostane spat do civiliziacie. Ocino mi kaze rozopnut si dva vrchne gombiky, aby som prilakala zakaznikov, a uz to frci. Je to zabava. Je to mozne.
Ocinko si na mne vybija svoju neschopnost ze ten obchod, je uz par rokov uplne v prdeli, ono sa to fakt vznasa cele len na zotrvacnik. Ked sem vsak niekto pride (je to zvacsa ked prsi a ludia sa chcu schovat), napriklad nejaky antiglobalista co chcel latku na bodkovanu satku, ochotne ho s usmevom obsluzim, v tomto pripade som ale nemohla najst noznice, chcel len velmi malo tej latky, pytam sa otca
„Kde su noznice?“
hladali sme ich asi 5 minut, antiglobalista nam nastastie zatial nerozbil vyklad, spraval sa velmi slusne, a cely cas mi cumel na prsia, som rada, ze sme dvaja, ktorym sa pacia.
Ked sme uz noznice nasli v supliku pod pokladnou, vystrihli mu ten prijebany stvorec a on odisiel s tym ze sme sa rozlucili s usmevom na tvari, ten kokot, rozumej moj otec ma zdrapil a vylepil mi riadnu facku.
„Do pice Mila pride ti sem jeden clovek za den a ty nevies, kde mas noznice?!“
Vtedy som to urobila prvy krat. Islo mi to niekde z nohy, postupovalo mi to cez mašinu, brucho, tam sa to riadne pomrvilo, poprevalovalo a vystrelilo do ust. Nachriachala som mu do tvare. Nepovedala som mu, ze mu tu makam kedy mozem, za smiesne peniaze, ze si utrham z volneho casu, ze tu presedim bez cielu minimalne tri hodiny za den, ze sa necham ocumovat starymi uchylakmi, nic som nepovedala. Nic a zaroven vsetko.
V nom sa budil nieco ako amok. Bolo asi desat minut pred zatvorenim, co bolo dost zle, pretoze potom ideme domov a nestihne vyprchat ta sprosta nalada.
Prisla vsak stara babicka a zacala omakavat zaclony, ja som sa usmiala, povedala som
„Ahoj!“ a vybehla von. Bola to zabava, citila som sa ze som mu v jednom geste vyslovila vsetko co si o nom myslim. Citila som sa free, aj ked som vedela, ze je to len docasne. Ja vsak zijem pre pritomnost.
My zatvarame o stvrtej, takze ulice boli este plne ludi. Na stanici som sa obzerala po ludoch. Boli vsetci taki cielene orientovani, kazdy siel svojim smerom, fizli sa dohadovali s houmlesakmi, boli vsak podplateni pasakmi a tak kurvy pri taxikoch nerusene postavali a davali najavo ze aj stare remesla medzi pospolitym ludom prezivaju. Citila som sa nad nimi, citila som sa nevyuzita kracanim, dostala som chut na tu najzvratenejsiu vec, aku robim, ktora ma jedina naplna. Sebadestrukcia.
Rozhodla som sa to ventilovat inym smerom. Medzi stanicnou krcmou a predajnou odpornych mastnych langosov bolo Tatoo studio SHIT. Fascinujuce. Heslo dna: I LOVE MY DADDY. V krasnom malom zelenom srdiecku na stuhe na lavej lopatke. Uz navzdy (teda vlastne: ako hovoril ten kamos co ma tetoval: tri mesiace a je to prec).
Stretla som Adama. Rozisla som sa s nim pred dvoma mesiacmi aj pol, chodili sme spolu asi 8 mesiacov. „Velka laska“... Aj cez vianoce. Bolo to moje prve chodenie cez vianoce. Bolo to pekne, ale po tom, ako sa vyspal s mojim bratom, to uz nemalo ziadnu uroven.
Vraj to bola chyba, teda vlastne nebola, vraj to bola len fajka, teda vlastne nebola, vraj to chcel on, on ho zacal balit, nakoniec to chceli obaja.... Najhorsie bolo, ze som to videla. Nie, nevadi mi, ked si to dvaja kokoti robia, boze, to by som s nasimi chalanmi nemohla chodievat na chaty. Tam uz si clovek nie je isty, ale je to moj chalan, s mojim bratom. Moj chalan, s ktorym to bolo prvy krat krasne, s ktorym to bolo vobec prvy krat naozaj, a moj prijebany brat. To by ma kurva zaujiamlo, ako sa dali dokopy. Tean omj byvaly, Adam je vraj ale uplne normalny, bol to len ulet, teda nie je si isty, ci je bi, ale mna tie kecy uz nebavia. Chcel v tom pokracovat, urcite mi date za pravdu, ked ja vobec nie. Nemala som chut. Az potom som si uvedomila, ako casto boli sami spolu. Nikdy mi to nenapadlo. Hroza.
„Cau, Milka, nejak ti zamrzol usmev.“
„Si kokot, dobre vies preco mi mrzne vsetko ked ta vidim.“
„Preco? Ja ti nemienim vsetko znova vysvetlovat, ako to bolo, ako som sa z toho ja sam dostaval, ako som sa citil uplne.... uz ma nebavi sa ospravedlnovat sa ti vzdy ked sa zrazime.“
„Si smiesny. Ospravedlnenie nie je nic proti tomu, co by som od teba cakala. Chcela by som, aby som ta uz nikdy nestretavala na ulici. Je mi z teba zle.“
„Fajn, viem na com som. To uz viem davno, vlastne. Jedne, co od teba chcem, je aby si o tom mlcala.“
„Maj sa.“
„Slub mi to!!!“
„Cau“, nemala som chut to s nim preberat. Nikomu nemam chut to hovorit. Je to hlupak. Mozno kvoli tomu je zo mna to co je. Mozno preto robim veci ktore sa sama pred sebou hanbim pomenovat.
Mozno je to ale vsetko kvoli tomu ako ja sama beriem tento skurveny svet. Ako vsak clovek moze najst vlastne pravdu? Myslim, ze je to nemozne. Kazdy ma tu svoju pravdu. Ta moja je pre mna vzdy spravna.
Pokračovanie nabudúce...